Search

AKÉ TO JE ŠTUDOVAŤ NA DVOCH FAKULTÁCH NARAZ

Nesúďme knihu podľa obalu.


Albert Einstein raz povedal, že každý je génius, no ak súdite rybu podľa jej schopnosti šplhať sa po stromoch, prežije celý svoj život vo viere, že je hlúpa.“



Ruku na srdce. Koľkých z Vás niekedy zaujal obal knihy či iného výrobku, čo zapríčinilo koniec-koncov aj jeho kúpu ? Nepopieram. Aj mňa vizuálna stránka niekedy zvábila. Veľakrát som kúpu však aj vzápätí oľutovala. No stáva sa aj to, že nakoniec ten obal skutočne zodpovedá obsahu. Nechcem, aby ste si mysleli, že vizuálna (estetická) stránka veci nie je dôležitá. Nedovolila by som si ňou opovrhovať, pretože aj samotná filozofia má k estetike blízko. O tom však napíšem inokedy.


Prečo som sa ale rozhodla začať takto? V priebehu posledných mesiacov sa mi stáva stále opakujúca sa príhoda a to, že keď sa ľudia pod vplyvom nejakých okolností dozvedia, že študujem na dvoch fakultách naraz, myslia si, že som [možno] ten Nietzschem definovaný "Übermensch". Nadľudské výkony totiž ľuďom prídu šialené, rovnako ako štúdium na dvoch školách súčasne. Nemecké výrazy radšej v debate [aj pre tento článok] nevyužívam. Vhodné opozitum v bežnej debate či článku by mohla byť jednoduchá "obyčajnosť".


Predtým ako však napíšem, aké to má výhody a nevýhody, nedá mi nespomenúť hlbšiu myšlienku štúdia dvoch odborov. Vždy som bola veľkým zástancom Sokratovskej metódy výučby. Tú však nemusíte hľadať len na fakulte, práve naopak. Je v zásade všade, len musíte nájsť ľudí, s ktorými má debata určitú pridanú hodnotu. Pridaná hodnota. Možno si poviete, že to nie je správne, možno sa v tom naopak nájdete, ale odkedy som začala rozumieť tomu, čo má pre mňa pridanú hodnotu a čo nie, začala som si viac vyberať aj spoločnosť ľudí s ktorými som sa začala stretávať. Typická - populárna - psychologická formulka hovorí, že piati ľudia s ktorými sa stretávate najčastejšie Vás najviac ovplyvňujú. Myslím, že minimálne u mňa to sedí. Tak už len stačilo vyberať si správne… Istý čas som chodievala na debaty s Fedorom Gálom. Nepamätám si, žiaľ, celé debaty, ale uchovali sa mi určité fragmenty, ktoré sa so mnou ťahajú už roky. Jedným z nich je, že existujú ľudia (jedným z nich je vraj aj on), ktorí ako keby potrebovali robiť viac vecí naraz. Vysvetľoval to tým, že je (po)revolučné dieťa. Narodila som sa ešte v deväťdesiatych rokoch, takže možno sa aj na mňa kúsok nalepil. Možno nie. Jediné, čo som si počas debaty uvedomila je, že nie som jediná, ktorá potrebujeme byť v kolotoči rôznych udalostí. Dali by sa viesť hlboké úvahy, prečo to tak je. Dnes je ale téma o inom a toto mal byť úvod k tomu, prečo nie je tak nepredstaviteľné študovať na dvoch fakultách.


Pri výbere univerzity som vedela, že ma baví politika, filozofia a právo. To celé sa dalo skĺbiť na Právnickej fakulte. Mala som možnosť, vybrať si voliteľné predmety, ktoré sa venovali filozofii či politológii, a tak bol prvý rok na Právnickej fakulte v rámci štúdia absolútne najlepší. Postupom času nadšenie upadalo, pretože predmety sa viac začali venovať len právu a paragrafom a rozsah filozoficko-politických debát sa zmenšoval. Vždy som bola študent, ktorý školu miloval, pretože debaty s učiteľmi ma mnohokrát nútili zamyslieť sa a to som presne vždy hľadala. Na práve som mala šťastie na učiteľov, ktorých učenie toho ich predmetu bavilo, a tak sa vytvárala špirála. Čím viac to bavilo ich, tým viac mňa a čím viac učiteľ videl môj záujem, tým viac sa - myslím - zaujímal aj on. Špirála v mojom prípade začala upadať s hľadaním paragrafov pre rôzne prípady na seminároch na Právnickej fakulte. Povedala som si, že potrebujem rovnováhu. Ak paragrafy, tak prirodzene s nimi aj politicko-filozofické zamyslenia sa nad vecami, rovnako, ako to bolo v prvom ročníku.


Štúdium filozofie mi ukázalo zmenu v myslení. Nie v myslení, že začínam hneď vidieť súvislosti, kde možno nie sú alebo mám okamžite lepšie kritické myslenie. Nie. Ale zmenu, ktorá spočíva medzi študentami práva a študentami filozofie. Buďme úprimní. Študenti filozofie sú o niečo skromnejší. Logicky, spoločnosť je takto nastavená. Žiaľ, byť právnikom je pre ľudí omnoho vzácnejšie ako byť filozof, ktorý - pre mnohých - nemá žiaden prínos pre spoločnosť. O tom, prečo to tak podľa mňa nie je, napíšem ešte inokedy. Čo mi ale nedá, je fakt, že ak porovnávam prvý ročník na Právnickej fakulte, kde som bojovala s Rímskym právom (veľmi hrubá kniha), tak na filozofii bojujete s klasickým gréckym jazykom či logikou, pričom ani jeden z nich, ak to beriete poctivo, nie je med lízať. Možno, ak by si ľudia vyskúšali štúdium iného odboru, ako svojho primárneho, viac by si vážili ľudí z iných profesií, pretože, ak som sa niečo za posledných pár mesiacov naučila, tak to, že dobrý filozof má pre mňa rovnakú váhu ako dobrý právnik. Obe cesty za tým, stať sa dobrým vo svojom odbore, sú náročné. Platí to, samozrejme, rovnako aj pre iné odbory.


Právo a filozofia sa navzájom dopĺňajú, preto to zatiaľ nie je tak náročné. Každá fakulta má inú organizáciu, na ktorú je trochu ťažké si privyknúť. To, čo mi na Právnickej fakulte príde ako absolútne bežné, je na Filozofickej fakulte nepredstaviteľné a naopak. Katedra filozofie má obrovskú výhodu v tom, že je menšia. Rodinná atmosféra je presne to, čo by mal študent na škole zažiť. Vďaka tomu mám filozofiu ešte radšej. Baví ma vidieť učiteľov ako úplne obyčajných (rozumej skromných) ľudí, ktorí robia to, čo majú radi. Možno si niekedy ani neuvedomujú, že sú pre mnohých študentov vzorom. Či chceme alebo nie, vysoká škola nie je len o vzdelaní, ale stále aj o výchove osobností. To učitelia majú tú "moc" formovať osobnosť študentov. Vzdelávacie inštitúcie, počnúc s vysokými školami, majú na svojich pleciach váhu toho, aká bude spoločnosť zložená z jednotlivcov, ktorých učili a formovali. Pre mňa je katedra filozofie zatiaľ komunitou, ktorá má obrovský ľudský potenciál vhodný na to, aby sa odovzdával ďalej.


Dve fakulty znamenajú menej času a viac stresu. Klamala by som, ak by som napísala, že mi to nijako nezasiahlo do timemanagementu. 21 predmetov sa nedá zameniť za 12 a ani výrazný počet priebežného hodnotenia či seminárnych prác za pokojný semester. Je to všetko len na Vás a na tom, či naozaj chcete. Základ je motivácia. Ak máte motiváciu, hravo zvládnete aj dve školy, prácu a iné aktivity bez problémov. Musíte mať cieľ, ktorý nevyhasne ani potom čo zistíte, že nestíhate opravné termíny alebo niekedy robíte veci na poslednú chvíľu.


Vráťme sa ale k úvodu. Predstavte si právnika v obleku a filozofa s batohom na chrbte. Obaja okolo Vás prechádzajú a Vy - prirodzene - dávate ľuďom pri stretnutí už vyššie spomínanú pridanú hodnotu. Verím, že po prečítaní tohto článku, bude ich hodnota rovnaká, aspoň kým nepreskúmate ich obsah/dušu. Možno si po prečítaní poviete, že si myslím, že je dobré súdiť na základe vizuálnej stránky. Pri niektorých oblastiach života sa takémuto hodnoteniu nevyhnete. Nehovorím, že je to správne. Žiaľ, ľudia sú obvykle nastavení tak, že hodnotia na základe vonkajších javov. Preto tak často kupujú veci, ktoré sú na prvý pohľad pekné, očaria ich, no v skutočnosti ich vôbec nepotrebujú. Rovnako vie ľudí očariť štúdium na dvoch školách, hoci to nie je znakom toho, že je človek automaticky múdrejší či lepší ako iní. Rovnako, ako som začala svoje písanie, ho aj ukončím, a to A. Einsteinom, ktorý tiež hovorí: „Nie som šikovnejší, než ostatní, som len viac vytrvalý.“ Ak sa rozhodnete pre štúdium na dvoch školách, veľmi kľúčovou bude motivácia, vytrvalosť a dobre naplánovaný harmonogram, pretože hodín v škole budete mať viac ako dosť. Hľadajte to, čo Vás baví, nebojte sa skúšať nové veci, pretože, nikdy som nedostala lepšiu radu, akú Vám dám dnes ja: Využite každú príležitosť, ktorá zaklope na dvere, pretože ďalšia už nemusí prísť.“

237 views0 comments

Recent Posts

See All
 

Hornopotočná 23, 918 43 Trnava

©2020 by Študentská rada Trnavskej univerzity