Search

Vďaka ERASMU v Turecku spoznal svoju manželku

Marek Jakab (24) úspešne ukončil štúdium práva v roku 2020. Právnickú fakultu TRUNI si vybral kvôli tomu, že je dlhodobo celoslovensky najlepšie hodnotená. Napriek tomu, že mal možnosť ísť na právo do zahraničia, uprednostnil TRUNI pre jej výborné meno a kvalitu. Na univerzitné časy rád s nostalgiou spomína, keďže ich hodnotí ako svoje najlepšie životné obdobie. Tvrdí, že k tomu prispeli aj zahraničné študijné pobyty a stáže. Po škole bol na dlhšej stáži na veľvyslanectve SR v Turecku. V súčasnosti sa zakotvil v advokácii a pracuje ako advokátsky koncipient.

Prečo si sa rozhodol odísť študovať do zahraničia? Veľmi rád cestujem, spoznávam nové miesta, kultúru a hlavne ľudí. Preferujem aktívne cestovanie spojené s prácou alebo inou aktivitou. Možnosť počas štúdia ísť na pár mesiacov na zahraničnú univerzitu za podpory grantu Erasmus+ som preto nemohol nevyužiť.

Prečo si sa rozhodol práve pre štúdium v Turecku? Na ako dlho si odišiel? Dobrá otázka. Na svojom prvom Erasme som bol v Litve na univerzite Mykolas Romeris vo Vilniuse počas 2. ročníka. Pobyt bol vynikajúci - precestoval som celú Škandináviu, spoznal výbornú skupinu ľudí (s mnohými som v kontakte dodnes, kamarátom z Kazachstanu som bol o pár rokov neskôr na svadbe ☺), stretol úžasných pedagógov a mal možnosť študovať zaujímavé predmety. Nezabudnuteľná bola najmä hodina kriminalistiky spojená s praxou (chodili sme do LT štátneho kriminalistického centra, hľadali odtlačky prstov...) s profesorkou Janinou, ktorá patrí v Litve medzi najväčšie kapacity v oblasti vyšetrovania závažnej kriminality (najmä vrážd). Vzhľadom na nezabudnuteľné zážitky spojené s nostalgiou (najhoršie na Erasme je vrátiť sa z neho, veľmi vám chýba) som bol odhodlaný ísť na zahraničný pobyt znova. Chladu som mal už aj do zásoby (v Litve bol od októbra sneh a -30 °C), preto som sa rozhodoval medzi horúcim Tureckom a Gréckom. Ako destináciu som si nakoniec hlavne pre jeho exotickosť zvolil Turecko. Rozhodne svoj výber neľutujem, krajina sa stala mojou srdcovou záležitosťou... ☺ V tureckom Izmire som bol počas zimného semestra v 3. ročníku. O rok na to som sa do Turecka na semester cez Erasmus opäť vrátil. Po skončení univerzity som šiel na absolventskú stáž do Ankary.

Bola mentalita ľudí v Turecku rozdielna ako na Slovensku? Ak áno, čo si si z toho odniesol? Prvé, čo mi v súvislosti s tureckou mentalitou napadne, je pohostinnosť. Na východe krajiny som sa stretol dokonca s tým, že ľudia sú schopní pohádať sa o to, kto za vás zaplatí. Ľudia sú v porovnaní s nami otvorenejší, vedia sa viac tešiť so života a sú, možno aj pre teplé podnebie, viac spokojní a uvoľnení. Naučil som sa tolerancii a otvorenosti k iným kultúram. Citlivejšie som začal vnímať rasistické, xenofóbne prejavy a reagovať na ne razantnejšie. Pobyt ma naučil lepšie zvládať stresové situácie a spoliehať sa sám na seba.

Čo najzaujímavejšie si na Erasme prežil? Na čo najradšej spomínaš? Najradšej spomínam na ľudí, ktorých som tam spoznal, a vďaka ktorým boli moje pobyty úžasné. Najkrajšie bolo moje stretnutie s mojou manželkou, najmä vďaka ktorej som pochopil turecké kultúrne a politické reálie. Vybudoval som si mnoho nehrdzavejúcich kamarátstiev, precestoval prekrásne miesta po celom Turecku. Spomínam na prechádzky okolo mora ožiarený zapadajúcim slnkom, posedenia pri čaji a vynikajúce jedlá, pri spomienke na ktoré sa mi spúšťa Pavlov reflex ☺.

Aké rozdiely si si všimol medzi našou TRUNI a univerzitou, na ktorej si študoval v Turecku? Izmir University of Economics (IEU) je moderná súkromná univerzita, ktorú tvorí séria vzájomne pospájaných blokov s parkami. Vyučujúci sú zväčša experti v odbore, ktorí vyštudovali na prestížnych zahraničných univerzitách, niektorí z nich pochádzajú zo zahraničia. Výučba sa podobne ako v Litve zameriava okrem získavania teoretických poznatkov na prax v odbore. Spomínam na docentku ústavného práva, ktorá nesledovala absencie a vďaka svojmu pútavému spôsobu výučby mala vždy plnú aulu. Vzhľadom na to, že ubytovanie na internáte v kampuse je pomerne drahé, počas svojich pobytov v Turecku som býval v podnájme neďaleko univerzity. V Turecku sme mali počas semestra okrem záverečnej skúšky (väčšinou písomnej, niekedy s prípadovou štúdiou) aj tzv. polsemestrálnu skúšku („midterm exam“). Okrem nich sa do výslednej známky započítavala účasť, plnenie zadaných úloh a esejí. Na prvý pohľad zložitejší systém, ktorý núti študentov pripravovať sa na predmety pravidelne, by som hodnotil celkom pozitívne - v konečnom dôsledku vedie k menšiemu stresu pri záverečnej skúške. V porovnaní s TRUNI, na IEU nerozlišujú medzi „cvičeniami“ a „prednáškami“. Všetky hodiny sú povinné, pričom na pripustenie ku skúškam je potrebné mať účasť aspoň na 70 % z nich. Ako negatívum by som v porovnaní s našou TRUNI hodnotil študijné oddelenie a celkovo administratívu. Zo skúsenosti môžem povedať, že som sa málokedy stretol s ochotným úradníkom. Dá sa to však prežiť ☺.

Bol čas aj na spoznávanie Turecka? Samozrejme, počas voľna som mal možnosť spoznávať aj Turecko. Staroveký Efes vzdialený od Izmiru len pár desiatok kilometrov; Pamukkale (horúce jazierka vo vápencovitom svahu, ktoré vyzerajú ako zasnežené), prímorské Kuşadası a Çeşme som navštívil počas víkendov. Počas študijných pobytov v Turecku som precestoval východ Turecka, konkrétne Urfu (mesto prorokov – údajne bol odtiaľ biblický Mojžiš a Jób), Mardin (kamenné mesto s asýrskym kláštorom, v ktorom sa vraciate o tisícročie v čase), Patnos / Ağrı (pod divokými horami neďaleko Araratu), Doğubayazıt (hrad pri iránskej hranici) a Van (s výbornými raňajkami a mačkami s farebnými očami). Vďaka kamarátom, ktorých som spoznal na Erasme v Litve a ktorý na východe Turecka žijú, som mal možnosť spoznať miestnu kurdskú komunitu a neobmedzenú pohostinnosť miestnych. Navštívil som tiež samozrejme Istanbul, Ankaru (pokojné zelené hlavné mesto) a Konyu (mesto dervišov). Najkrajšia bola určite známa Kappadokia, plná starovekých domov a kostolov vytesaných v komínovitých kamenných útvaroch (určite ste ich už niekde videli na fotkách). Turecko je úžasná krajina plná kontrastov, prírodných krás a histórie, preto by bola škoda nespoznať ju čo najviac.


Ako prebiehal tvoj klasický deň? Hmm, môj klasický deň začal raňajkami a cestou na univerzitu, vzdialenej pár minút do kopca. Štúdium trvalo s prestávkami väčšinou od 9:30 do 15:00. Samozrejme, záležalo na konkrétnom dni. Na obed sme chodili do kantíny aj do neďalekých reštaurácií (ceny jedla sú v TR veľmi priaznivé). Poobede som sa stretával s priateľkou a kamarátmi. Večer som sa pripravoval na ďalší deň, alebo sa šiel prejsť k moru. Cez víkendy sme cestovali po okolí.

Čo najlepšie a naopak najhoršie sa ti prihodilo počas pobytu? Najlepšie bolo stretnutie mojej manželky ☺ (na hodine medzinárodného práva verejného). A najhoršie... prípad „Asutay“ a psy... Počas posledného pobytu ma večer pri prechádzke odzadu do lýtka uhryzol túlavý pes (Turecko je známe psami, treba si len dávať pozor, sú zväčša neškodné). Musel som ísť na protitetanovku a vakcíny proti besnote (rozšíril som si tureckú slovnú zásobu o „kuduz“ - besnota). Počas druhého pobytu sa so mnou po skúške pobil spolužiak Asutay, ktorého som požiadal, aby pred aulou nefajčil. :D Skočil po mne a skončili sme na zemi, pričom sa mi rozbil notebook. Pozitívne, mal som aspoň možnosť prísť do úzkeho kontaktu s políciou a zdravotníckym systémom (inak, turecké zdravotníctvo v dôsledku reforiem funguje objektívne lepšie ako u nás). Skúškové obdobie bolo v dôsledku toho adrenalínové, keďže som sa vracal z výpovedí nadránom (nie, nemučili ma ☺, len policajti čakali na prekladateľa na spísanie zápisnice, ten však nikdy neprišiel) a na učenie som nemal čas. Inak, v praxi som sa naučil, čo je to „sekundárna viktimizácia“ a ako sa vo vzťahu k obeti trestného činu nemá postupovať.

Bola táto skúsenosť zohľadňovaná pri hľadaní tvojho zamestnania? Moje študijné pobyty (Litva, dvakrát Turecko) a stáže (v advokátskej kancelárii v Španielsku a na veľvyslanectve SR v Ankare) zamestnávateľ zohľadnil. Podľa skúsenosti môžem povedať, že stáže sa považujú za užitočný benefit, ktorý vás odlíši od ostatných uchádzačov.


Odporučil by si ERASMUS+ aj ďalším študentom? Jednoznačne ☺. Rozhodne odporúčam, osobne by som ani neváhal. Ak by sa dal vrátiť čas, šiel by som opäť. Najkrajšie spomienky na štúdium sa mi viažu práve na erasmy. Je škoda nevyužiť možnosť vzdelávať sa v novom zahraničnom prostredí, spoznať nové miesta a ľudí, a to celé z grantu poskytnutého z projektu Erasmus+. Už v zahraničí sa môžete špecializovať na predmety, ktoré vás zaujímajú (ja som mal kriminalistiku a kriminológiu, v ktorých som neskôr napísal diplomovú prácu). Vďaka našim úžasným koordinátorkám na TRUNI pani Marte Sečkárovej a Eve Filipovej vám budú poskytnuté všetky potrebné informácie a pomoc pred vycestovaním.

481 views0 comments

Recent Posts

See All
 

Hornopotočná 23, 918 43 Trnava

©2020 by Študentská rada Trnavskej univerzity